V pondelok 18. septembra uplynie 230 rokov odvtedy, kedy bol položený
základný kameň Kapitolu, do ktorého mieria každý rok milióny
návštevníkov z celého sveta.
Rozhodnutie o stavbe padlo v roku 1790 spoločne so zámerom vybudovať
nové hlavné mesto Spojených štátov. V rokoch 1790 - 1800 plnila úlohu
hlavného mesta krajiny Philadelphia. Lokalitu vybral a 18. septembra
1793 základný kameň Kapitolu položil prvý prezident Spojených štátov
George Washington.
Stavať sa začalo podľa návrhu amatérskeho architekta, lekára Williama
Thorntona, ktorý navrhol stavbu s centrálnou kupolou odvodenou od
Pantéonu v Paríži. Vtedajší minister zahraničných Thomas Jefferson,
ktorý ako v poradí tretí americký prezident zložil 4. marca 1801 v
Kapitole prezidentskú prísahu, bol Thortonovým návrhom unesený: "Je jednoduchý, ušľachtilý, krásny, vynikajúco rozmiestnený a má primeranú veľkosť."
Neskôr sa na stavbe vystriedalo viacero architektov ako napríklad
George Hadfield, James Hoban (navrhol aj Biely dom) či Benjamin Latrobe.
Najskôr, v roku 1800, bolo dokončené severné krídlo, južné krídlo s
komorou Snemovne reprezentantov o sedem rokov neskôr. V roku 1814
Kapitol vydrancovali a vypálili britské jednotky, keď iba dážď zabránil
úplnej devastácii budovy.
Architekt Latrobe začal s rekonštrukciou Kapitolu v roku 1815, ale o dva
roky neskôr rezignoval. Jeho nástupca, významný bostonský architekt
Charles Bulfinch prepojil v roku 1827 dve krídla a postavil prvú,
pôvodnú drevenú kupolu s medeným plášťom. Tú nahradila začiatkom 60.
rokov 19. storočia liatinová kupola, na vrchole ktorej je od decembra
1863 takmer šesť metrov vysoká monumentálna bronzová socha Sloboda
(Statue of Freedom), autorom ktorej je sochár Thomas Crawford.
Stavbu dokončili v roku 1863. Budova je dlhá 229 metrov, široká 107
metrov, keď najvyšší bod dosahuje výšku 88 metrov. Poslednú rozsiahlu
renováciu symbolu amerického národa a demokracie zavŕšili v roku 2016,
pričom by mala vydržať 150 rokov.
Ikonická dominanta Washingtonu vyrástla doslova na zelenej lúke a je
postavená v neoklasicistickom štýle, stĺpy majú korintské hlavice.
Budova sa skladá z dvoch krídel - v severnom sídli Senát, v južnom je
Snemovňa reprezentantov - symetricky usporiadaných okolo centrálnej
časti, nad ktorou sa týči kupola.
Kapitol je nielen sídlom amerického Kongresu, ale aj miestom, kde sa
nachádza množstvo hodnotných umeleckých predmetov. Na stenách chodieb sú
vyobrazené významné historické okamihy a osobnosti Spojených štátov.
Napríklad kupolu rotundy zdobí freska talianskeho maliara Constantina
Brumidiho nazvaná Apoteóza Washingtona.
Budova je priechodom spojená s Kongresovou knižnicou, ktorá je so
zbierkou viac ako 170-miliónov zväzkov najväčšou knižnicou na svete. V
podzemí Kapitolu jazdia malé vláčiky, ktoré spájajú rôzne budovy
komplexu a slúžia výhradne zamestnancom či zákonodarcom.
Iba dvakrát vo vyše 200-ročných dejinách sa podarilo washingtonský
Kapitol zmocniť násilím. Prvý raz sa tak stalo v roku 1814, keď posvätné
miesto americkej demokracie vypálili a vyrabovali britské jednotky a
druhý raz 6. januára 2021, keď na budovu Kapitolu zaútočili stúpenci
prezidenta Donalda Trumpa, ktorí rovnako ako Trump, odmietli uznať jeho
porážku v prezidentských voľbách koncom roka 2020.